Utorok, 12. December 2017
   
Písmo

Podhoroďský hlásnik

 

Napísali o nás ....

 

Zemplínčania súťažili v lepení a varení pirohov

 

Veľkou atrakciou 41. ročníka Podhoroďských slávností bola gastronomická súťaž v lepení a varení pirohov - Pirohy 2013.

Čítajte viac na: http://michalovce.korzar.sme.sk/c/6917832/zemplincania-sutazili-v-lepeni-a-vareni-pirohov.html

 


 

 

Festivalová nedeľa pod hradom zachutila každému

40. Podhoroďské slávnosti na pomyselnom pomedzí. V programe 40. ročníka festivalu v geograficky zaujímavej časti Karpatského euroregiónu, kde dochádza k stretu a prelínaniu rusínskej a ukrajinskej kultúry so slovenskou sa 26. augusta na amfiteátri za Kultúrnym domom v obci Podhoroď od 14,oo hod. predstavili slovenské, rusínske a ukrajinské súbory, skupiny a jednotlivci.

 

Čítajte viac na: http://www.nazempline.sk/articles/view/1317



 


Na túru v zime snežnice, alebo trpezlivo prešľapávať sneh.

 

KST Turista Michalovce , pešia túra z Podhoroďa cez hradný vrch na Paprtný vrch – Veľký a Malý Osojík 28.01.2012


Čítajte viac na: http://www.nazempline.sk/articles/view/845

 

 


 

 

Zemplínčania, Rusíni a Ukrajinci varili pirohy

Obec Podhoroď opäť po roku ožila folklórom, ľudovými tradíciami, ale aj kulinárskym umením.

PODHOROĎ. Veľkým lákadlom Podhoroďských folklórnych slávností bol najmä 7. ročník  gastronomickej súťaže v lepení a varení pirohov. Do súťaže sa zapojili 4 družstvá. Okrem družstiev z okolitých obcí si zasúťažili aj hostia z Ukrajiny.

Spestrením folklórnych slávností boli sprievodné podujatia ako jazda na koni, futbalový turnaj a ľudová veselica. Nechýbala ani ulička remesiel.

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/6037769/zemplincania-rusini-a-ukrajinci-varili-pirohy.html#ixzz1WmTnclNm

 

 


 

 

Takéto pirohy sme navarili v obci Podhoroď - VEĽKÝ FOTOREPORT

Ako sme už avízovali, časť redakcie portálu nazempline.sk sa zúčastnila súťaže vo varení pirohov, ktorú v rámci folklórnych slávností zorganizovala obec Podhoroď.

Po príchode na miesto nám nebolo všetko jedno. Medzi súťažiacimi boli ostrieľané gazdiné, ktoré už v tejto súťaži varili pirohy aj po šiesty krát ..

  

Čítajte viac: http://www.nazempline.sk/articles/view/141

 


 

 

Pirohové boje 

Kto ich vie uvariť najlepšie?

reportáž TV JOJ (od 54 min.)

archív: http://www.joj.sk/noviny-o-12-00/noviny-o-12-00-archiv/2011-08-31-noviny-o-12-00.html

   

V Podhorodi a Beňatine čistili netopierí trus

15. decembra vyčistili kurátori vo farnosti Podhoroď a filiálnej obci Beňatina priestory pod strechou v obidvoch chrámoch od netopierieho trusu. Zimné mesiace sú vhodné na čistenie podkrovných priestorov chrámov, ktoré zvyknú byť v  letných emsiacoch obývané prísne chráneným a veľmi užitočným netopierom. Za necelé 3 hociny sa v Beňatine naplnilo netopierím trusom - guánom 50 a v Podhorodi 24 vriec. Guáno patrí medzi najkvalitnejšie hnojivá používané pri pestovaní izbových rastlín, zeleniny, ale aj ovocných stromov.

Podporu pri čistení poskytli členovia Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku Martin Ceľuch, Ľuboš Korytár, Patrik Prezbruchý, ktorí sa podieľali na čistení viacerých chrámov na Slovensku. O ich aktivitách, ale aj o vzácnosti netopierov a guáne sa môžete dočítať na www. netopiere.sk. V prípade záujmu o guáno sa informujte na farskom úrade v Podhorodi. (Marek Badida)   (Uverejnené: Slovo - časopis gréckokatolíckej cirkvi, 43. roč., č. 1, 02.01.2011) 


  

 

Hrady a hrádky Zemplína - Podhoroď

Autor: Peter Molnár

Ešte je len jún a ja znovu reštartujem môj pravidelný letný seriál o zemplínskych hradoch ? Nuž, áno, vidíte dobre. Tohto roku začínam pomerne skoro. :-) Vonku je dnes navyše sychravo, ako keby sa všetci čerti ženili, takže by nezaškodilo trochu júlového slnka, no nie ? Cieľom dnešného výletu je návšteva jednej neraz obchádzanej zrúcaninky Horného Zemplína. Stojí v oblasti, ktorá nie je v populárnom povedomí tradične spájaná so zrúcaninami hradov alebo iných fortifikačných pamiatok. Vyberieme sa na severovýchodný okraj Sobranecka, na juhovýchodné úpätia Vihorlatských vrchov.
 

POLOHA A TURISTICKÉ INFO 

Obec Podhoroď leží v nadmorskej výške okolo 340 m, pri lokálnej dopravnej tepne medzi Tibavou a Stakčínom, učupená v horskom údolí medzi juhovýchodnými a východnými výbežkami Vihorlatu. Nad severným koncom dediny sa týči nevysoký, no výrazný kopec, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny  stredovekého hrádku. Hradný kopec je z jednej strany zakončený impozantným skalným zrázom. V jeho blízkosti sa vyskytujú vzácne a chránené druhy rastlín a živočíchov (najmä hmyzu), ktorým vyhovuje napoly lesné a napoly suché a skalnaté prostredie. Skalný zráz a jeho okolie sú vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu Podhoroďský hradný vrch.

Hrádok v Podhorodi je s veľkou pravdepodobnosťou najvýchodnejšou zrúcaninou hradu na Slovensku. Na hrad nevedú značené chodníky, no môžete sa naň dostať dvoma chodníkmi, ktoré vedú po svahu kopca : Jeden vychádza z dediny a ide popri miestnom cintoríne a druhý, pre turistov výhodnejší, začína naľavo od okraja skalného zrázu. Cesta na hrad je strmá, no krátka, trafíte tam ľahko. Ak máte pochybnosti, spýtajte sa miestnych.  

Do Podhorode sa môžete okrem vlastných kolies dopraviť aj pravidelnou autobusovou linkou zo Sobraniec alebo Sniny (v cestovnom poriadku sa žiaľ nevyznám). Podhoroď leží na ceste druhej triedy, hlavnom (a jedinom) ťahu medzi Tibavou a Ruským Hrabovcom. Medzi Tibavou a Podhoroďou sa nachádza aj obec Choňkovce (cez ktorú budete určite prechádzať počas cesty). Jej dejiny majú úzky súvis s podhoroďskými a tibavskými a v jej chotári (smerom na Podhoroď) sa nachádzajú ruiny druhého, o čosi menšieho hrádku, tiež majetku zaniknutého tibavského panstva.

Už tradične ponúkam aj malý výsek z turistickej mapy okolia :   

Podhoroď a jej okolie na turistickej mape...

NPRku s názvom Podhoroďský hradný vrch ste si už určite všimli... ;-) 

Hrádok v Podhorodi nájdete aj na Google Maps. 

 

HISTÓRIA

V roku 1404 došlo v Podhorodi ku krádeži. Pri jej vyšetrovaní vznikla aj prvá písomná zmienka o dedine. Tá sa v listine opisujúcej incident objavuje pod maďarským variantom svojho názvu : Varalya. V súčasnej maďarčine by to bolo Váralya, teda „Podhradie". Pod týmto tvarom bola dedina známa aj v nasledujúcich storočiach (je ním súvisle označovaná vo všetkých písomnostiach od 15. až do konca 17. storočia). Z neskorších storočí je už dobre známy aj jej miestny nárečový názov Podhradze. Používal sa až do čias prvej československej republiky, kedy bola dedina oficiálne premenovaná na Podhradie. Po druhej svetovej vojne sa ustálil terajší názov. Vzhľadom na meno dediny veľmi neprekvapuje, že sa nad ňou kedysi týčil hrádok. Podhradie bolo v 14. až 17. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Tibava, vo vlastníctve šľachticov z Tibavy, Michaloviec, Vinného a ich príbuzných. Koncom 16. storočia bola Podhoroď veľkou dedinou, asi najväčšou na panstve Tibava. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo, zväčša rusínskeho pôvodu. 

Hrádok vznikol možno už v druhej polovici 13. storočia, ale väčšina odborníkov je radšej opatrná a datuje jeho vznik skôr do prvej polovice 14. storočia. Jestvujú o ňom len dve spoľahlivé zmienky : Jedna z roku 1337 a druhá datovaná do roku 1345. Preto pravdepodobne existoval už aspoň v 20. alebo aspoň 30. rokoch 14. storočia. Istejší než dátum jeho vzniku je fakt, že ho dali postaviť šľachtici z tibavského panstva. Vlastnili a využívali ho aspoň niekoľko storočí, podľa všetkého ako pevnosť na stráženie miestnej cesty a ako prechodné obytné útočište. Okrem Podhoroďského hradu jestvoval v chotári južnejšie ležiacej dediny Choňkovce (na pol ceste medzi Tibavou a Podhoroďou) ešte jeden, o čosi menší  hrádok (tiež dielo a vlastníctvo šľachticov z Tibavy). Z doterajších archeologických výskumov vykonaných v priestore oboch stavieb vyplýva, že hrádok nad Podhoroďou je starší ako ten v chotári Choňkoviec.

 

POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV 

O stavebných míľnikoch a vývojových fázach hrádku sa nám nedochovali žiadne písomné správy. Väčšinu z jeho ranej histórie si však môžeme celkom dobre domyslieť na základe známych faktov. Výber kopca s výhodným tvarom a skalným zrázom orientovaným smerom ku miestnej hlavnej ceste nebol určite náhodný. Z taktického hľadiska by to bola úplne logická a prirodzená voľba. Oválno-elipsovitý pôdorys podhoroďskej pevnôstky výrazne predurčil terén vrcholu hradného kopca. Tvorí ho úzka, no relatívne rovná planinka (dnes už prevažne zarastená), ktorá pred okrajom skalného zrázu prerastá do menšej vyvýšeniny so skalnatým podkladom. V severozápadnom a juhovýchodnom smere mal hrádok dĺžku približne 40 m a dosahoval šírku cca 13 až 15 m. Pozostával z kamennej obytno-strážnej veže, obytnej budovy priliehajúcej priamo k veži, opevenia tvoreného stredne vysokou kamennou hradbou a pravdepodobnými vonkajšími palisádami z drevených kolov. Veža hrádku mala kruhový pôdorys a s vonkajším priemerom 11 m bola pomerne masívna. Stála a stojí v juhovýchodnej časti hradného komplexu, na mieste, kde skalná vyvýšenina dosahuje svoj najvyšší bod. Postavená bola teda nanajvýš strategicky : Netýčila sa zbytočne nad dobre chráneným okrajom zrázu, jej stavitelia ju radšej vybudovali tak, aby bola obrátená smerom ku prístupovej cestičke (vedúcej po vrcholovej planinke). V interiéri mala veža priemer 3 m a bola zastropená valenou klenbou (zachovali sa jej nábehy). Do dnešných dní je veža jedinou ako-tak zachovalou budovou hrádku, prežila však už len jej prízemná časť. So zaniknutými hornými podlažiami ju spájala úzka, 120 cm široká schodisková chodba. Zo severozápadnej strany bola priamo k veži a obvodovému opevneniu pristavaná obytná budova. Išlo v podstate o menší hradný palác, s vnútornými rozmermi asi 9 x 7 m. Zaberal väčšinu jadra hrádku, nádvorie bolo preto len neveľké a priestorovo dosť stiesnené. Menšie kamenné hradby obopínajúce nádvorie, palác, vežu a okraje vyvýšeniny sú v základoch až  250 cm široké. Jediný vchod do hrádku bol zjavne z východnej strany, po spomínanej prístupovej cestičke, chránenej čelnou vežou. Brána (resp. bránka) bola osadená medzi obvodové opevnenie a masívne nárožie paláca, kde sa v terénnom zlome dodnes zachovala asi 3 m široká preluka.

Tuhľa je pôdorys tohto kedysi útulného hradíku :

Pôdorys hrádku nad Podhoroďou...